( Carlina )
Rod Krasovlas ( Carlina ) zahŕňa niekoľko druhov kvitnúcich rastlín, ktoré sú typické svojim vzhľadom a kvety. Najznámejšími druhmi sú krasovlas obyčajný ( Carlina vulgaris ), ktorá sa skôr využíva pre svoje liečivé schopnosti, a ďalej krasovlas bezlodyžná ( Carlina aucalis ) a krasovlas veľkoúborná ( Carlina acanthifolia ), ktoré sú vhodné pre pestovanie na skalkách, záhradách a suchých múrikoch.
Ako krasovlas vyzerá
Celkovo sú kvety rodu Krasovlas známe svojimi ostnatými listeňmi, ktoré im dodávajú charakteristický vzhľad. Krasovlas rastie v suchých a kamenistých oblastiach a často sa vyskytuje na trávnatých stráňach, náhorných planinách a podobných stanovištiach.
Krasovlas obyčajný ( Carlina vulgaris ) je jedným z druhov rodu Krasovlas, ktorá sa používa predovšetkým na liečebné účely, ale možno ju pestovať aj na skalkách ako zaujímavý doplnok.
Ako krasovlas obyčajný vyzerá
Ako sa krasovlas obyčajný pestuje
Krasovlas obyčajný je krásna rastlina s dekoratívnymi kvetmi a zaujímavým vzhľadom, ktorá môže priniesť do záhrady autentický prvok.
Krasovlas bezlodyžný ( Carlina acaulis ) je ďalším druhom rodu Krasovlas a má špecifický vzhľad a spôsob rastu.
Ako krasovlas bezlodyžný vyzerá
Ako sa krasovlas bezlodyžný pestuje
Krasovlas bezlodyžný je tiež rastlina, ktorá preferuje slnečné až polotienisté stanovište s dobre priepustnou pôdou. Táto rastlina je viac prispôsobená suchším a chladnejším podmienkam. Je dôležité dbať na to, aby pôda nebola príliš vlhká, pretože krasovlas bezlodyžný netoleruje prebytok vlhkosti.
Rozmnožovanie prebieha najmä semenami , ktoré možno vysievať na jeseň alebo na jar. Semená môžu klíčiť za chladných podmienok. Rastlina môže byť vysadená na okrasných trvalkových záhonoch, v skalkách , v alpínskych záhonoch alebo aj na suchých múrikoch. Kvety krasovlasu bezlodyžného sú atraktívne pre hmyz , ako sú včely a motýle.
Z krasovlasu obyčajného, ale aj z krasovlasu bezlodyžnejho si môžete pripraviť liečivé prostriedky. Zbiera sa najmä koreň , a to na jeseň, keď má v sebe stiahnutú všetku silu. Snažte sa však nezničiť všetky rastliny, aby na jar zase vyrástli. Koreň sa zbiera za suchého počasia, vyrývaním napríklad rýľom alebo rycími vidlami. Suší sa na slnku , ale je možné ho sušiť aj rúre na nízky stupeň, alebo ho nakrájať na menšie kúsky a sušiť v sušičke na ovocie. To, že je suchý, poznáte podľa toho, že charakteristicky šuštia a láme sa.
Koreň sa uchováva v čistých pohároch. Podáva sa ako prášok , alebo ako odvar (čaj), ale je možné z neho vyrobiť aj tinktúru .
Čaj – čaj vyrobíte zaliatím kúskov koreňa vriacou vodou, necháte 15 minút lúhovať, precedíte a pijete vlažné. Čaj pomáha pri horúčke, čistí krv aj obličky, znižuje vysoký krvný tlak aj škodlivý cholesterol.
Tinktúru najlepšie vyrobíte tak, že kúsky koreňa (alebo prášok) zalejete alkoholom (liehom, vodkou), ktorý má aspoň 40%, necháte 3 týždne lúhovať, môžete občas pretrepať. Potom precedíte cez plátno, sitko alebo napríklad kávový filter, a uchovávate v malých tmavých fľaštičkách. Podáva sa 20 kvapiek ráno a večer do vody, čaju alebo na kocku cukru pri vyššie uvedených problémoch. Tinktúra nie je vhodná pre deti a tehotné a dojčiace ženy – je to z dôvodu obsahu alkoholu .